Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti vznikol ako reakcia na potrebu lepšie prepojiť VŠ vzdelávanie s potrebami trhu práce a identifikovať a podporiť tie študijné programy, ktoré sú najžiadanejšie trhom práce v podnikovej sfére, najmä v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou pre hospodársky rast SR.
Národný projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ v rámci Operačného programu Vzdelávanie a je zameraný na študentov študujúcich na vysokých školách na celom území Slovenska s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja.
Benefity z výstupov analytických porovnaní národného projektu presahujú oprávnené územie (všetky kraje okrem Bratislavského) a pre ich zmysluplné vyhodnotenie bolo nevyhnutné pracovať s celoslovenskými údajmi (nad rámec oprávneného územia národného projektu). Z uvedeného dôvodu boli použité dáta z celoplošných prieskumov, zo Sociálnej poisťovne či ÚPSVaR, rovnako ako porovnania celoslovenských a zahraničných údajov a trendov. Doplnenie dát k dátam získaným v rámci národného projektu financovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Výsledky zo zlúčených dát sú na webovej stránke www.lepsieskoly.sk

Podnik

   

*

Spolupráca s priemyselnými zväzmi


Národný projekt úzko spolupracuje s 5 priemyselnými zväzmi, ktoré reprezentujú viac ako 80% z príspevku priemyslu k HDP v Slovenskej republike. Patria k nim:


Zväz automobilového priemyslu


 
    
          Zväz strojárskeho priemyslu


  
                Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie



           Zväz stavebných podnikateľov SR

  
                Slovenská elektromechanická asociácia


Dobrým príkladom z priemyselného sektora, ktorý zastrešuje spoluprácu s projektom je Zväz automobilového priemyslu. K jeho členom, zapojeným do projektu, patria tak vysoké školy (Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity so sídlom v Trnave, Technická univerzita v Košiciach, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Žilinská univerzita v Žiline) ako aj podniky (Volkswagen, PSA Peugeot Citroën a KIA Motors). Štúdia vypracovaná odborníkmi Ekonomickej univerzity v Bratislave jasne ukazuje vplyv automobilového priemyslu na slovenské hospodárstvo. Odvetvie automotive spolu tvorí 41 % tržieb z celkovej priemyselnej výroby na Slovensku, jeho podiel na exporte tvorí 26 % a na tvorbe HDP sa podieľa 12 %. Slová prezidenta Zväzu automobilového priemyslu SR Ing. Jaroslava Holečka potvrdzujú potrebu prepojenia vzdelania so súčasnou praxou, čím dôjde podľa jeho názoru k zabezpečeniu potrebných odborníkov.

Sektor strojárstva je rozhodnutý prijímať zásadné opatrenia v oblasti inovácií a investícií do vzdelávania. Ing. Milan Cagala, CSc., čestný prezident Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky tvrdí: „Absencia vyše 20 rokov nevenovania sa výchove novej generácie odborníkov sa teraz prejavuje v znásobenej sile mimoriadne negatívnym spôsobom tak, že nám chýbajú ich nástupcovia.“ Aj napriek malému počtu záujemcov o tieto pozície má slovenské školstvo potenciál dodávať kvalitných odborníkov technického zamerania.

Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR a zároveň dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave, zastáva rovnaký názor, že potrebné sú práve technické odbory: „Je zarážajúce, že odbory ako spoločenské vedy a služby zaznamenali až 100–percentný nárast študentov. Veď to predsa nezodpovedá potrebám tejto spoločnosti.“

Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR si uvedomuje hodnotu mladej generácie.  Jedným z poslaní zväzu je vytváranie objektívnych podmienok pre dynamický rozvoj zamestnávateľských a podnikových aktivít. K členom zväzu zapojených do národného projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ patrí Technická univerzita v Košiciach a firma U. S. Steel Košice.

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska , na čele s prezidentom Ing. Zsoltom Lukáčom, sa v priebehu 20-ročného pôsobenia dostal do trvalého povedomia nielen podnikateľov, ale aj širokej verejnosti a toto svoje postavenie si aj naďalej udržiava a rozvíja v prospech transparentného podnikateľského prostredia v stavebníctve. Zväz má záujem podporovať odborné vzdelávanie mládeže a v súčasnosti  spolupracuje so Stavebnou fakultou v Žiline i so Stavebnou fakultou v Košiciach.

V elektrotechnickom priemysle, jednom z podstatných pilierov slovenského priemyslu, pretrváva nedostatok absolventov s praxou, ktorým musí firma dodatočne financovať vstupné doškoľovanie. Vstupom do projektu majú podniky možnosť „vychovať si svojho absolventa“, a tým ušetriť náklady na ďalšie vzdelávanie. Viceprezident Slovenskej elektromechanickej asociácie, JUDr. Anton Ondrej výstižne poznamenal: „Aké chceme mať Slovensko, také musíme mať vzdelávanie.“
 
na začiatok stránky

*zdroj : http://www.profesia.sk/cms/newsletter/jun-2013/ake-sance-maju-absolventi-vysokych-skol/44329